Prečo nechudnem?

Zmenila som stravu a nechudnem. Priberám aj z vody… Podobné výroky už počul asi každý z nás. Možno ste ich vyslovili aj vy. Preto som sa rozhodla vysvetliť, čo z môjho pohľadu spôsobuje nárast podkožného tuku a v podstate aj to, prečo nechudneme, alebo chudneme veľmi pomaly, aj keď zmeníme stravovanie.

Na začiatok si vysvetlime základné pojmy. Medzi MAKROŽIVINY patria:

BIELKOVINY

Bielkoviny sú v našom tele hneď po vode zastúpené najviac. Tej je v tele 70 až 80%.  Bielkoviny umožňujú rast a obnovu tkanív v detstve a dospelosti. Sú prítomné pri výstavbe telesných štruktúr ako sú kosti, tkanivá a bunky, taktiež sú potrebné pre hormonálnu či enzymatickú činnosť. Slúžia ako zdroj energie a tepla.  Delíme ich na živočíšne rastlinné. Z 1 gramu vieme získať cca 4 kcal. 

TUKY

Sú zložené z mastných, nasýtených či nenasýtených kyselín. Sú veľmi koncentrovaným zdrojom energie. Z 1 gramu získame cca 9 kcal. 

Tuky delíme na pevné: maslo a “šmalec” a tekuté: rôzne rastlinné oleje. Tuky sú dôležité, nakoľko umožňujú vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch, stimulujú činnosť žlčníka. Účinkujú tiež na stav pokožky, znižujú zrážanlivosť krvi, regulujú tlak a ovplyvňujú niektoré civilizačné choroby. Tieto tuky dostávame do tela vhodnou stravou.

O čom je z môjho pohľadu a nielen z môjho, ale píše o tom aj napríklad Michael Montignac v knihe Tajomstvo správnej výživy, dôležité pri (ne)chudnutí hovoriť sú práve sacharidy.

SACHARIDY

Sacharidy delíme na jednoduché: glukóza, fruktóza, zložené: sacharóza (biely cukor), laktóza (mliečny cukor), maltróza (sladový jačmeň) a vlákninu

Všetky druhy cukru sa postupne ale menia na glukózu. Okrem vlákniny, tá sa na glukózu mení najdlhšie. Niektorý druh vlákniny sa ani na glukózu nemení vôbec a účinkuje ako “kefka” na naše črevá. Biely či hnedý cukor (zdroj prázdnych energií – neobsahujú žiadne vitamíny či minerály)  ja osobne už roky nepoužívam.

A v čom je teda tá “zrada” cukru? V čom je problém priberania a následne veľmi ťažkého zhadzovania kíl?

Každe jedlo, každá potravina obsahuje určitý druh cukru, ktorý sa mení na glukózu – základný využiteľný zdroj energie od ktorej závisia všetky naše telesné ale aj duševné aktivity.

Glukóza sa však do bunky nedostane, potrebuje nosič, ktorý ju z krvi presunie do bunky.

Ak by sme jedli teda optimálne zloženú stravu 3x denne, boli by sme v poriadku.  Ale všetko okolo nás cez reklamy útočí na naše chuťové bunky a peňaženky a tak sa postupne stávame otrokmi sladkostí a rôznych diét. A dostávame sa do štádia, kedy 3x denne jeme hlavné jedlá a medzi jedlami sústavne niečo tzv. „zobkáme“, a nám sa zdá, že vlastne nič nejeme, ale ak by sme si to zapisovali, tak vo finále zistíme, že sme zjedli toľko energie a častokrát prázdnej (chudobnej na vitamíny a minerály), že by stačila aj drevorubačovi.

Takže keď jeme, glukóza sa dostane do krvi a na jej prenos potrebujeme inzulín. Ten v relatívne zdravom tele uvoľní pankreas. Inzulín na seba naviaže glukózu a z krvi ju prenesie do bunky. My ju potom môžeme spotrebovať, najúčinnejšie fyzickou aktivitou. Ak však celý deň “akože” nejeme, len “zobkáme”, pankreas reaguje aj na to naše zobkanie sústavným vylučovaním inzulínu. Ak je v krvi veľa inzulínu, dochádza k tomu, že v nej napokon nemáme žiaden cukor a nastáva hypoglykémia. Sme unavení a ako zdroj najrýchlejšej energie automaticky siahneme po niečom sladkom.  Takže dochádza k častému striedaniu hypoglykémie s hyperglykémiou a sústavnému vylučovaniu inzulínu.

Bolo by ideálne, ak by všetko za nás vyriešil inzulín a my by sme mali toľko fyzickej aktivity, že by sme cukor v bunkách spálili. Ale žiaľ, súčasná realita je iná. častým vylučovaním inzulínu bunky obsahujúce receptory na prítomnosť inzulínu si naňho zvyknú a stávajú sa rezistentné – strácajú naňho citlivosť. Prestanú ho prenášať do bunky.  Inzulín sa hromadí, glukóza sa hromadí. V tele sa vytvára priestor na vznik civilizačných chorôb. Zapaľujú a ničia sa žily a  cievy, vznikajú srdcovo-cievne choroby, ľudia prichádzajú o končatiny…

A čo teda tie kilá navyše?

Ak je veľa inzulínu – vzniká obezita. Inzulín je totiž tukotvorný hormón. Inzulín je hormón, ktorý aktivuje enzýmy, ktoré v našom tele viažu tuky.  To znamená, že ak máme v tele veľa inzulínu, telo si ukladá tuky. Takže aj keď potom prejdete na zdravý spôsob stravovania môže sa stať, že nebudete chudnúť. Inzulín totiž podporuje ukladanie, nie štiepenie tukov.  Chudnúť začnete až keď „prebudíte bunky s receptormi citlivými na inzulín“ a opäť sa spustí hlavná činnosť inzulínu, a to prenos energie do bunky. Nie hromadenie inzulínu v tele.Teda ak máte tzv. inzulínovú rezistenciu, inzulín nedovolí spaľovať tuky v tukovom tkanive. 

Preto je dôležité sledovať správnu skladbu jedálnička, nie obmedzovanie kalórii. Obmedzovanie môže chvíľu fungovať, ale po čase si telo navykne a ak nezmeníme skladbu stravy, aj zo zmenšených porcií začnete priberať.

Moja 28čka a následné stravovanie je vyskladané tak, aby sme obmedzovali prísun glukózy a tým znížime aj produkciu inzulínu. Ak ľudia po skončení 28čky budú pokračovať podľa mojich ďalších odporúčaní, postupne sa dajú do poriadku.

Prvý týždeň ako náhradu cukru pravidelne, každé ráno používam med. V mede je fruktóza, ktorá nepotrebuje na prenos inzulín. Množstvo medu, ktoré odporúčam nie je škodlivý dokonca ani pre pečeň (lebo sa hovorí, že veľké množstvo fruktózy spôsobuje stukovatenie pečene). Med totiž obsahuje množstvo mikroživín a enzýmov, ktoré sú pre telo naopak, prospešné. Fruktóza je škodlivá v rôznych 100%tných džúsoch a ich enormnom konzumovaní, v rôznych sirupoch (agávový, javorový…) ale nie v takom množstve medu, ktorý konzumujete počas prvých 28mich dní. Takže sa nedajte oklamať tvrdeniami niektorých učiteľov medikov, ktorí sú len teoretikmi a poväčšine iba opakujú cudzie skriptá. 🙂

Správna skladba jedálnička by mala byť nakombinovaná tak, aby ste v rámci jedného jedla nekonzumovali cukry (cukor nie je iba to, čo máme v cukorničke – vyššie o tom hovorím) a tuky – aj tie v živočíšnych bielkovinách. Rastlinné bielkoviny sú v poriadku. Lebo opäť dochádza k začarovanému kruhu – ak napr. konzumujete mäso s ryžou, zemiakové hranolky alebo klasickú zemiakovú kašu s mäsom, alebo chlebíčky so syrom a šunkou, hot dogy či klasické hamburgre, pankreas začne produkovať inzulín a ten začne viazať a ukladať tuky z mäsa. A tak sa už od mala začne v telách našich detí vytvárať problém najskôr s viazaním tukov, a následne so vznikom civilizačných chorôb, teda aj cukrovky. 

“To, ako vyzeráme a ako sa cítime,
je výsledok našich doterajších volieb”

ODHODLANIE, VYTRVALOSŤ a DISCIPLÍNA boli tri slová, ktoré som si na mojej ceste za zdravím pripomínala každé ráno. A oplatilo sa. Po roku zmenených návykov, som si dala zdravotný stav do poriadku natoľko, že už roky nepotrebujem žiadne lieky. Nasledovalo zlepšenie zdravotného stavu u ľudí, ktorí ma oslovili a požiadali o pomoc pri zostavení jedálnička. To ma priviedlo k vytvoreniu 28-dňového stravovacieho programu, ktorý pomáha pri doplnení alkalických rezerv organizmu.

Stav vnútorného prostredia v určitých limitoch, ktoré mu umožňujú bezproblémovo fungovať, teda homeostáza, sa nevytvára automaticky. Je to výsledok našich vedomých volieb. Toho, čo konzumujeme, ako konzumujeme a kde konzumujeme. To, v akom prostredí žijeme a ako premýšľame. Od rovnováhy vnútorného prostredia totiž závisí kvalita nášho zdravia a toho, ako vyzeráme. Niektoré premenné nevieme zmeniť ihneď. Stav pôdy či životného prostredia je dlhodobý proces v rukách kompetentných. Je najvyšší čas pracovať na zmene k lepšiemu, no je potrebné začať od seba. Čo môžeme urobiť hneď, je výber a príprava stravy. Sladené nápoje máme možnosť okamžite vymeniť za vodu – základ pitného režimu. Postupne môžeme z našich životov vyradiť situácie a ľudí, ktorí nám spôsobujú smútok a stres. Výsledok tohto prístupu je viditeľný a najmä citeľný v relatívne krátkej dobe.

Svoje recepty vytváram tak, aby vyzerali ako bežné, chutili ako bežné, ale aby bol ich účinok, na rozdiel od „normálnych“ pokrmov, telu prospešný. Lebo ak je norma to, čo sa bežne konzumuje v domácnostiach, škôlkach, školách, či reštauračných zariadeniach, tak sme populácia „normálne“ chorých ľudí, ktorých cesta k uzdraveniu vedie cez lieky a lekárov. Síce sa zvyšuje priemerný vek, ale v akej kvalite života? Zrušme normy a normálnosť nahraďme ORIGINÁLITOU.

Máte otázku? Napíšte nám.

Máte otázku ohľadom donášky?
Zavolajte nám.